Milan Resutík
Moji ľudia – moje kraje: Môj kapitán
Keby sa Slovenská národná strana nebola tak výdatne pričinila o to, aby sme si slovo kapitán vysvetľovali ako označenie hlúposti a idiocie, tento príbeh by som si asi už ani nepripomenul.
Som publicista, pôsobil som v najrozličnejších médiách, potom ako veľvyslanec v Rumunsku a Moldavsku, riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti, bol som vydavateľom kníh a mesačníka Dilema, ktorý vychádzal v rokoch 1997 - 2003. Zoznam autorových rubrík: Dilemy Milana Resutíka, Kultúra, Návraty, Súkromné, Nezaradené
Keby sa Slovenská národná strana nebola tak výdatne pričinila o to, aby sme si slovo kapitán vysvetľovali ako označenie hlúposti a idiocie, tento príbeh by som si asi už ani nepripomenul.
Tešil som sa, keď sa dal na lokálnu politiku. Mladý a s víziou o svete. Korektný a slušný. Keď sa stal štátnym tajomníkom, začal som viacej veriť, že sú tu noví mladí ľudia, ktorí sú zárukou zmeny smerom k politickej slušnosti...
Od okamihu, keď človek spravil svoj prvý krok dopredu, otvoril si dvere k návratom. To socialistické klišé „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí“ vymyslel zrejme básnik, ktorý sa vyjadril v skratke, predovšetkým však skratovo.
Je deväť hodín ráno. Netrpezlivo postávam na rohu Špitálskej ulice. Aby náhodou tam nečakal „on“, kráľ domácností, kúpelní a toaliet, aby sa náhodou neurazil. Hovorím si, doprava v Bratislave je strašná...
Keďže Igor Matovič je neobyčajný človek a na pofidérnej politickej sláve závislá osobnosť, logickým ďalším krokom ODVÁŽNEho experimentu by mohlo byť, že pred voľbami usporiada tombolu, kde hlavnou cenou bude poslanecký mandát.
Pred dvadsiatimi rokmi som sledoval, ako Michal Kováč stojí tvárou v tvár čvarge, ktorej odovzdáva prezidentské právomoci. Protivný bol pohľad na „víťazných“ grázlov! Vyvažoval ho len stoický postoj chlapa na druhej strane...
Nepochybujme o tom, že Ministerstvo vnútra SR so všetkou vážnosťou prešetruje dôvodné podozrenia, kvôli ktorým bude vláda Smeru donekonečna predlžovať ochranu poslanca až do vyriešenia prípadu.
Protest, aj keď je akokoľvek intenzívny a víťazný, je veľmi málo. Dôležité je, či v pravej chvíli sa v nás prebudí občan (prestane byť masou) a či si dáme tú námahu, že zájdeme so svojím hlasom až k volebnej urne.
Bardzo Ci gratuluję. Wasza bardzo dobra Pani prezydent wygrała razem ze swą partią wybory europejskie. Macie walutę EURO. To wy jesteście najbardziej europejskim krajem Europy Środkowej! Co za niespodzianka
Keby som to vedel, keby som dokázal, napísal by som vrúcnu modlitbu. Vyznal by som v nej svoju hlbokú vieru v Európu a prosil by som, aby si ma, nehodného – ale hlavne nás – udržala pod svojimi krídlami.
Neviem, koľko tam mohlo byť ľudí. Nebolo ich málo ani priveľa. Faktom je, že pri gotickej vežičke niekdajšieho františkánskeho kostola v petržalskom Sade Janka Kráľa sa v nedeľu mierne zamodralo modrými tričkami...
Nebavíme sa o tých, ktorí na „korzičkách“ odchádzajú a vstupujú do Elektier či do „napoleonských“ apartmánov. Zdá sa, že nie každý chrabrý bojovník proti niečomu, dokáže rovnako zvládnuť svoje miesto aj v boji v mene niečoho.
Táňu Pauhofovú sa vždy oddá vidieť, počuť, zažiť. Skvelá, krehká a krásna herečka. Je vynikajúca nielen na svojej materskej scéne, nielen v Bále, ale strhujúce sú aj jej hosťovacie predstavenia. Napríklad kdesi na pouličnej scéne
Tomáš Drucker bol v istom období slovenskej vládnej krízy v podstate ústrednou postavou, protagonistom. Futbaloví experti by povedali, že on bol v tejto vláde tým rozdielovým hráčom, ktorý robil výsledok.
V nedeľu 15. apríla na preplnenom Námestí SNP sa konal protest Za slušné Slovensko. Mal zmysel: K slušnému Slovensku sa opäť prihlásili desaťtisíce slušných Slovákov...
Škoda elegantného manažéra na špinavú a neslušnú prácu… Je nedôstojné púdrovať zašpinené ruky svojich pappenhajmských.
Rumunsko... Je až pozoruhodné, ako nechápavo sa dokážeme pozerať na zaujímavú blízku krajinu. Geograficky býva zaradené do balkánskeho regiónu, lenže Balkán je územie, ktoré sa nachádza na juh od Dunaja.
Vidím urazené hysterické tváre, plné strachu pred neznámou budúcnosťou. Vidím ruky, ktoré jedna druhú umývajú a sú pritom stále špinavé. Vidím nespútateľnú túžbu po návrate. Za každú cenu, aj za cenu obetí, za cenu povesti polície
Vŕta mi hlavou myšlienka. Keby to bol náš pán prezident Kiska nejakým spôsobom uhral na predčasné voľby a vyhrala by súčasná opozícia, čo by sa stalo, ako by to vyzeralo?
Pičus! spomeniem si. To je taká milá a prisprostastá postavička (jej autorom je výtvarník Viktor Frešo a vystavená je v bratislavskej galérii Danubiana), ktorá je takmer fotografiou slovenskej duchovnej a politickej scény.