Dobre sa pozrite!

Autor: Milan Resutík | 16.3.2018 o 13:22 | (upravené 16.3.2018 o 14:37) Karma článku: 10,27 | Prečítané:  17303x

Pičus! spomeniem si. To je taká milá a prisprostastá postavička (jej autorom je výtvarník Viktor Frešo a vystavená je v bratislavskej galérii Danubiana), ktorá je takmer fotografiou slovenskej duchovnej a politickej scény.

Človeku musí behať po chrbte mráz. Z prezidentskej kancelárie práve odchádza urazená pýcha, zlovôľa, bezhraničná zanovitosť či až detinská trucovitosť. Neviem, ktorého je v tom geste a odchode viacej. V každom prípade je to dobre zahrané: Hlavný aktér neohrozene a s úsmevom (vlastne s úškľabkom, grimasou) dôjde až k dverám: Veď počkajte, ja sa vrátim, vraví tá tvár a zdá sa, že aj ústa. Na druhej strane dverí možno vyroní aj zopár nenávistných sĺz... Snáď sa kdesi vynorí aj v súčasne už sprofanované Coubertinovo olympijské heslo: „Nie je dôležité zúčastniť sa, ale zvíťaziť“ . Povestný hranol, pevne usadený na krku, sa tam za dverami, kde už nikto nie je, od sklamania, zúfalstva či pokorenia nadúva a zaoblieva sa ako medicinbal, nadobúda doslova hundertwasserovské tvary.

Pičus! spomeniem si. To je taká milá a prisprostastá postavička (jej autorom je výtvarník Viktor Frešo a vystavená je vo fantastickej bratislavskej galérii Danubiana pri dunajskom vodnom diele), ktorá je takmer fotografiou slovenskej duchovnej a politickej scény. Nemôžem sa pri nej nikdy nezastaviť... Pičus...

Len sa na neho dobre pozrite!

Stojí so vztýčenou hlavou, ba za „zrkadlom“ sú ich celé zástupy. Akoby zamyslene, uvážlivo, no najmä so spupným odstupom či opovržením pozerajú doďaleka. Ak však budeme reálnejší – prihlúplo no s oduševnením a pevným odhodlaním hľadí do budúcnosti... No jeho budúcnosťou by sa už definitívne mohla stať minulosť. A ako som vravel, na krku má prirastený neúmerne veľký hranol, ktorý sa od urazenosti a pýchy vzdúva a rozpína takmer do podoby medicinbalu.

Neviem, ako to napokon všetko dopadne. Odišiel ten, ktorý si myslí, že vymyslel všetko, že všade bol, všetko videl a všetko vie ako chrobák truhlík. Vymyslel možno aj dieru do ľudskej zadnice. Nevie však ani sám, do ktorej: či má tam liezť on alebo majú liezť jemu. Obe sú užitočné: jedna pre istotu a druhá pre MDŽ...

Je veľmi dobré, že odišiel. Lebo to najhoršie je preč. Aj keď konečné víťazstvo zdravého rozumu to ešte nie je. Všetko zlé, čo v nadchádzajúcom období príde, je už len menšie zlo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Marketér: Deti v predvolebnom spote Smeru? Je to za hranou

Ako by mali komunikovať štátne inštitúcie a darí sa to polícii?


Už ste čítali?