Inštalatéri inštalácií

Autor: Milan Resutík | 10.6.2019 o 9:32 | (upravené 10.6.2019 o 9:41) Karma článku: 1,77 | Prečítané:  664x

Pred dvadsiatimi rokmi som sledoval, ako Michal Kováč stojí tvárou v tvár čvarge, ktorej odovzdáva prezidentské právomoci. Protivný bol pohľad na „víťazných“ grázlov! Vyvažoval ho len stoický postoj chlapa na druhej strane...

Prebiehalo to takto: na jednej strane šík lotrov, netrpezlivo čakajúcich, kedy tento ceremoniál skončí, nech sa rozbehnú po koristi. Veľa nechýba, už len odovzdávacie podávanie rúk na nádvorí. Oni čakajú, za plotom čakáme my. „Neberte h.v.á do rúk“, ozve sa spoza plotu paláca. Potom sa ešte chvíľu skanduje. Prezident Michal Kováč sa pohol a so vztýčenou hlavou – aj napriek odporúčaniu davu – podáva ruku Mečiarovi, Gašparovičovi a mnohým, mnohým ďalším im podobným. Urobil, čo vyžadovalo jeho poslanie.

Český publicista – nech mi je odpustené, meno som pozabudol, hoci viem, že je to elitný a známy publicista a nespochybniteľne naklonený nášmu pánovi prezidentovi Andrejovi Kiskovi, vyjadril svoje hlboké sklamanie z jeho rozlúčkovej návštevy v Prahe u prezidenta Miloša Zemana. Dôvodom nevôle bol samotný fakt, že do tej Prahy za Zemanom išiel, ale zamrazil ho najmä fakt, že český prezident toho slovenského zaradil medzi svojich najlepších a najbližších priateľov, s ktorým si vynikajúco rozumel... Pritom Andrej Kiska bol vzdať úctu českému národu a to vzhľadom na jeho postavenie iným spôsobom nešlo, len cez Zemana. Pripusťme, že to nie je nič také, čo by nás mohlo napĺňať prehnanou hrdosťou, ak práve on označuje niekoho za priateľa, a dokonca za veľmi blízkeho kamaráta; ale povedal to Zeman a ten už kde-čo povedal...! Veď si len spomeňme, aký blízky Zemanovi bol napríklad predchádzajúci slovenský prezident?! Išli sa udusiť od lásky! Ó, a aká láska prekvitala medzi ním a slovenským znalcom v oblasti fungovania nevestincov, kde bol pripravený kádrovať dievčatá...!

Zrejme by sme mohli vnímať ako satisfakciu, že nám Česi prezidenta závideli. Alebo že ho do určitej miery považovali aj za svojho. Veď my si dobre pamätáme, čo je to hanbiť sa za svojich, nazvime ich tak – lídrov. No ale vždy to boli tí naši, ktorých sme si vyvolili. Aj Čech, ten veľký alebo malý český človiečik, mal predsa natoľko široký výber, že si mohol prezidenta do úmoru preberať medzi krčmou, diplomaciou, intelektuálom, dokonca až šľachtou. Pochopiteľne, zvolil si to, čo mu je najbližšie - krčmu.

Ale Čech dostal ešte raz možnosť na reparát, keď si zase mohol vyberať medzi krčmou a – inteligentom. Volil, pravdaže opäť Zemana, lebo aj česká košeľa je bližšia ako český kabát. Ak sa zahľadíme do nie veľmi dávnej histórie, vidíme, že obaja – Česi aj Slováci – máme byť na čo skromní. Nedokážem sa však uspokojiť s predstavou, že Andrej Kiska by bol púhym aktom rozlúčky zradil nádeje českého národa a jeho vieru v slovenského prezidenta. Ten sa s českým národom rozlúčil na vysokej úrovni napriek tomu, že sprostredkovateľa mu robil Miloš Zeman.

Keď si o pár dní na nádvorí Grassalkovichovho paláca v Bratislave podajú dosluhujúci Andrej Kiska a nastupujúca Zuzana Čaputová ruky, zrejme s úsmevmi na tvárach si zaželajú budúce úspechy, začne sa – pevne verím – nová éra. S napätím budem sledovať jej príchod. Za plotom i pred plotom prezidentského paláca.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nežná revolúcia

Ako sa za tridsať rokov zmenilo Slovensko (November 89 v grafoch)

Viac Slovákov ako Čechov považuje za dobrý vtedajší politický aj ekonomický systém.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Nekliať a nenadávať

Málokde bola transformácia úspešnejšia ako u nás.


Už ste čítali?