Sobotný riport: Remeslo má nenažrané dno

Autor: Milan Resutík | 17.6.2019 o 8:41 | Karma článku: 4,29 | Prečítané:  1712x

Je deväť hodín ráno. Netrpezlivo postávam na rohu Špitálskej ulice. Aby náhodou tam nečakal „on“, kráľ domácností, kúpelní a toaliet, aby sa náhodou neurazil. Hovorím si, doprava v Bratislave je strašná...

Je deväť hodín ráno. Netrpezlivo postávam na rohu Špitálskej ulice. Aby náhodou tam nečakal „on“, kráľ domácností, kúpelní a toaliet, aby sa náhodou neurazil. Hovorím si, doprava v Bratislave je strašná, nuž mešká, v tejto horúčave, stojí, chudák, kdesi v zápche, nevie sa sem dostať. Po dobrej polhodine zároveň s dennou horúčavou začne stúpať adrenalín... Tak čo je? hundrem si nervózne a vyťukávam telefónne číslo: volaný účastník buď neodpovedá alebo má obsadené. Konečne, na tretí alebo štvrtý raz: „Prosím...!“

 „Čakám vás už dobrú hodinu...“

 „ Nno, ja nie som na drátku... A kde to vlastne ste?“ Z nášho pôvodného dohovoru si zapamätal iba toľko, že za sobotňajšiu prácu je iná sadzba než za pracovný deň. A že on vykonáva havarijné služby takže je to ešte drahšie. Len nech mám strpenie, do hodiny príde. Radšej ticho prehltnem, ale po ďalších 90-tich minútach mi to predsa len nedá:

 „Pán xy?“

 „Za patnáct minut som tam...“ - skočil mi rovno do reči. Vonku zúri vyše tridsať celziov, ba dobrú chvíľu zúri aj inaugurácia novej slovenskej prezidentky. A skutočne, za pol hodiny dorazila biela dodávka s pezinskou ešpézetkou! Balzam na moju ubolenú dušu a svieži vánok na rozpálené telo!

Otvoril zadné dvere auta, vybral šrobováčik a hasák a dal pokyn, aby sme šli, kam treba. Pozrel sa na hajzlíkovú nádržku, vytočil ventil, prezrel ho a povedal: „Treba vymeniť,“ zhodnotil svoje poslanie. „Viem presne, čo treba kúpiť. O pár minút sa vrátim.“

Áno, máte pravdu. Zobral sa a viac som ho už nevidel. Keď som ho snáď po ďalšej hodine znova začal vyvolávať, aspoň odpovedal. Súčiastku hľadal v toľkých obchodoch, že ťažko by ich bolo obehať aj za dva dni. Nikde nemali. Ale snáď v pondelok by to vedel urobiť. A čo rozobratý hajzlík? Nuž ten by som si mal poskladať sám, on nemá čas.

Už dávno bolo po uvítacej kanonáde novej pani prezidentky, inak tiež z Pezinka. Keď som sa vracal domov, uvedomil som si, že mňa nebude pri obede obsluhovať skvelá Pezinčanka v prezidentskom paláci tak ako tých vybratých štyridsať dôchodcov. Aby som ostal v oblasti kulinárstva, za ten čas so mnou vypiekol jeden obyčajný hlupák s pezinskou ešpézetkou...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bez lockdownu budú ťažké Vianoce, varujú niektorí experti

Nemocnice sa plnia, trend nie je dobrý, hovoria.

Cynická obluda

Haščák môže tvoriť

Sláva Haščáka včera zatkla polícia, aby mu sprostredkovala dokonalý komfort na tvorivú prácu.


Už ste čítali?