Sobotný riport: Remeslo má nenažrané dno

Autor: Milan Resutík | 17.6.2019 o 8:41 | Karma článku: 3,73 | Prečítané:  1480x

Je deväť hodín ráno. Netrpezlivo postávam na rohu Špitálskej ulice. Aby náhodou tam nečakal „on“, kráľ domácností, kúpelní a toaliet, aby sa náhodou neurazil. Hovorím si, doprava v Bratislave je strašná...

Je deväť hodín ráno. Netrpezlivo postávam na rohu Špitálskej ulice. Aby náhodou tam nečakal „on“, kráľ domácností, kúpelní a toaliet, aby sa náhodou neurazil. Hovorím si, doprava v Bratislave je strašná, nuž mešká, v tejto horúčave, stojí, chudák, kdesi v zápche, nevie sa sem dostať. Po dobrej polhodine zároveň s dennou horúčavou začne stúpať adrenalín... Tak čo je? hundrem si nervózne a vyťukávam telefónne číslo: volaný účastník buď neodpovedá alebo má obsadené. Konečne, na tretí alebo štvrtý raz: „Prosím...!“

 „Čakám vás už dobrú hodinu...“

 „ Nno, ja nie som na drátku... A kde to vlastne ste?“ Z nášho pôvodného dohovoru si zapamätal iba toľko, že za sobotňajšiu prácu je iná sadzba než za pracovný deň. A že on vykonáva havarijné služby takže je to ešte drahšie. Len nech mám strpenie, do hodiny príde. Radšej ticho prehltnem, ale po ďalších 90-tich minútach mi to predsa len nedá:

 „Pán xy?“

 „Za patnáct minut som tam...“ - skočil mi rovno do reči. Vonku zúri vyše tridsať celziov, ba dobrú chvíľu zúri aj inaugurácia novej slovenskej prezidentky. A skutočne, za pol hodiny dorazila biela dodávka s pezinskou ešpézetkou! Balzam na moju ubolenú dušu a svieži vánok na rozpálené telo!

Otvoril zadné dvere auta, vybral šrobováčik a hasák a dal pokyn, aby sme šli, kam treba. Pozrel sa na hajzlíkovú nádržku, vytočil ventil, prezrel ho a povedal: „Treba vymeniť,“ zhodnotil svoje poslanie. „Viem presne, čo treba kúpiť. O pár minút sa vrátim.“

Áno, máte pravdu. Zobral sa a viac som ho už nevidel. Keď som ho snáď po ďalšej hodine znova začal vyvolávať, aspoň odpovedal. Súčiastku hľadal v toľkých obchodoch, že ťažko by ich bolo obehať aj za dva dni. Nikde nemali. Ale snáď v pondelok by to vedel urobiť. A čo rozobratý hajzlík? Nuž ten by som si mal poskladať sám, on nemá čas.

Už dávno bolo po uvítacej kanonáde novej pani prezidentky, inak tiež z Pezinka. Keď som sa vracal domov, uvedomil som si, že mňa nebude pri obede obsluhovať skvelá Pezinčanka v prezidentskom paláci tak ako tých vybratých štyridsať dôchodcov. Aby som ostal v oblasti kulinárstva, za ten čas so mnou vypiekol jeden obyčajný hlupák s pezinskou ešpézetkou...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nežná revolúcia

Ako sa za tridsať rokov zmenilo Slovensko (November 89 v grafoch)

Viac Slovákov ako Čechov považuje za dobrý vtedajší politický aj ekonomický systém.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Nekliať a nenadávať

Málokde bola transformácia úspešnejšia ako u nás.


Už ste čítali?