Je jeden z nás?

Autor: Milan Resutík | 26.8.2020 o 9:01 | Karma článku: 5,72 | Prečítané:  786x

Párkrát drgne, trochu zaškrípe. Vlak z Bratislavy smerom do Žiliny vyrazí. Presne o 11.13 hod. Áno, presne, ako je napísané v cestovnom poriadku. Je práve piatok a v piatok Slovensko, teda takmer celá Bratislava, putuje na východ.

Párkrát drgne, trochu zaškrípe. Vlak z Bratislavy smerom do Žiliny vyrazí. Presne o 11.13 hod. Áno, presne, ako je napísané v cestovnom poriadku. Je práve piatok a v piatok Slovensko, teda takmer celá Bratislava, putuje na východ, keďže už niekoľko desaťročí každý sa usiloval putovať na Západ. Vlak je celkom slušný, s čistým a napodiv aj veľmi dobre udržiavaným interiérom. Akoby to ani nemalo nič spoločné s tradičnou fico-dankovskou kombináciou vlaku zadarmo a rebriniaka. Na chvíľu sa ešte pristaví v bratislavských Vinohradoch a potom sa plnou parou definitívne rozjachá smerom na ten spomínaný Východ. Slovenska. Cestujúci pobehujú z vagóna do vagóna. Hľadajú si čo najpríjemnejšie miestečká.

Zrazu, po niekoľkých minútach sa čosi nahne nad moje sedadlo, akoby „to“ kontrolovalo, či je všetko v poriadku, či sa nedeje niečo nekalé medzi mnou a vedľa mňa sediacou manželkou, aby prípadne operatívne zasiahlo. Potom sa rovnako nahne aj doľava, či sa podobne niečo nekalé nedeje medzi vedľa sediacimi pánmi. Nie, nikto nesmie zostať na pochybách, že je pozorne sledovaný, že nad ním ktosi bdie! Alebo nebodaj či - božechráň - tam nesedí nejaký neprispôsobivý občan. No a tak to pokračuje ďalej; od sedadla k sedadlu. Na tvárach cestujúcich to spôsobuje istú stiesnenosť, všetci však mlčíme, čo keby sa mu náhodou znepáčilo... A tak sa aspoň pokúsme o náčrt identikitu, aby sme spoznali, kto je kto, kto nám dýcha na väzy, lebo – mimochodom - „oni“ sú si všetci podobní ako vajce vajcu: „kanady“ - kedysi sa tak nazývali baganče dnešnej radikalizovanej zlatej mládeže – sú natiahnuté na mastnatých (a možno aj svalnatých) hnátoch, zaodetých do maskáčov kotlebovozelenej farby. K nim sú prirastené priemer presahujúce zadnice, veľké ako kasňa. Nad týmto sa vypína prerastený, anabolikami prepchatý, trup, ktorý má byť rukolapným dokladom, že toto – na rozdiel od ryby – smrdí celé a nie iba od hlavy, ktorá však pripomína vyšperkovanú haloweenskú tekvicu s hamšíkovským pramienkom vlasov uprostred tekvice. Krku to nemá. Iba trup a hlavu. Skrátka, živočíšny druh, ktorý najčastejšie (aj najradšej) stretáva na bitúnku a na zhromaždeniach po celom Slovensku, prípadne v tom vlaku... Nuž čo, ani snehuliak nemá krk a pritom je celkom milý... Ani Golem nemá krk, ten – na rozdiel od toho „nášho“ – nemá celkom prázdnu hlavu: Na čele má takú prázdnu jamku, do ktorej nejaká kotleba musí vložiť šém, guľôčku, ktorá ten bezduchý mechanizmus uvedie do pohybu. Nie, „toto“ nie je tučné, ani vyšportované, ono je vyžrané...!

Nestačím domyslieť a po nedlhom čase sa náprotivné dvere uprostred vagóna znovu otvoria. To on už prekontroloval celý vlak a vracia sa overovať, či náhodou niečo neuniklo jeho pozornosti.

„Stanica Piešťany,“ ozve sa z reproduktora. Keďže o pár minút vystupujem v Novom Meste nad Váhom, mám šťastie; tú obludu viac neuvidím. Možno až na spiatočnej ceste, no ak budem mať šťastie, už ho viac nestretnem vôbec. Tak čo?

Jasné: Bolo to ešte pred voľbami a akoby boli vyzývali: Poďte si nás, Slováci, zvoliť! My vám vybojujeme také istoty a také dobrá, až sa budete čudovať! Že by aj oni boli jednými z nás...?

Sprostí, spupní, zaťatí...?

Alebo snáď slabí, bezmocní a nezainteresovaní? 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: PCR testy odhalili dvetisíc nakazených, zomrelo 30 pacientov

PCR testy na Slovensku odhalili už viac ako 109-tisíc nakazených.

Bez lockdownu budú ťažké Vianoce, varujú niektorí experti

Nemocnice sa plnia, trend nie je dobrý, hovoria.


Už ste čítali?