Pýtali sa kedysi dávno Móricka na skúškach: „Kto je tvoja mať, Móric?“ „Komunistická strana“, odpovedá. „A kto je tvoj otec, Móric?“ „Generalissimus Stalin,“ odpovedá. „Výborne, Móric! Si múdry a uvedomelý! A ty by si čím chcel byť?“ „Sirotou, prosím.“
Isto mi uznáte, že by som takúto dilemu riešil podobne ako Móricko. Pravda, musel by som veľmi rozmýšľať, kto by mal byť popri oteckovi, známom magistrovi z Trnavy, tou matkou. Lebo ťažko je nájsť pár k tomuto oneskorenému jakobínovi slovenskej proveniencie. On je totiž doslova ako ten niekdajší banskobystrický „esenbák“ (policajt- informácia pre najmladších) z iného vtipu – on nemá páru... (Neboj sa Klárka, to ja len tak zo žartu…!)
Nuž čo, v istých momentoch stať sa aspoň polosirotou tiež nie je na zahodenie.
Však, Móricko?