reklama

Česť pamiatke cti slovenskej politiky

Kdesi v médiách píšu, že Procházka politicky zlyhal, je však skvelý právnik, čo by sme mali akceptovať. Ako by sa ospravedlňovali, že oni ho akceptujú. No pri tom, koľko ctihodností máme vo väzeniach, je jeho kauza priam do popuku

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Vo vnímaní tejto spoločnosti to pred časom došlo tak ďaleko, že právnik a politik Radoslav Procházka bol morálne temer odsúdený na doživotný dištanc vo všetkých oblastiach človečenskej existencie. Stal sa tou najčernejšou ovcou slovenského politického košiara, ktorý je prinajmenšom taký čierny ako najčernejší covidový okres na súčasnej mape Slovenska. (Buďme tolerantní a pripusťme, že v tom stáde by sa z času na čas našla aj jedna – dve strakaté ovce resp. barani…)

Ak sa teda rozpomenieme na verzie po čestnosti bažiacich slovenských médií, prihodilo sa to asi takto: Radoslavovi Procházkovi navrhol istý podnikateľ (politik? podnikateľ? chrapúň? jedno aj druhé?), že by mu mohol za výhodnú cenu pomôcť v predvolebnej kampani… Išlo jednoducho o ušetrenie DPH a ten, čo chcel Procházkovi pomôcť, si to pre istotu aj nahral, a tak. Kto by nebol vďačný za pomoc? Aj Procházka bol. Pravdaže, pomoc žiadna napokon nebola, zostala z nej iba nahrávka, ktorá sa v pravej chvíli zjavila na verejnosti, keď to už ako pomoc ani nevyzeralo, ale celkom ako zákerný nôž do chrbta. Alebo ako dobrý fór, ako dostať naivného politického frajera bez rebríka na povalu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tak to chlapec schytal! Vrhol sa na neho poctivý a počestný „pomocník“, a ešte energickejšie aj médiá. A on, Radoslav Procházka, zazmätkoval a zatĺkal. Nevedno, či chcel zatĺkať viacej samotný fakt podfuku alebo svoju bezhraničnú naivitu. No nezatĺkol: Procházka zlyhal ako politik, ako človek… Skrátka, ukrižovať! rozhodli davy. Teda nie Mečiar, Slota, nie Fico, nie Janušek, Glváč, Harabin, Blaha, Matovič, Kollár (Boris) a desiatky ďalších slovenských politikov a „štátnikov“ sa stali hanbou mladej slovenskej … (čoho vlastne?) republiky, ale Procházka. Lebo gazda! Práve on sa stal hviezdou ľudských a politických zlyhaní. Na doživotie, možno na dve.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pravdaže, tento kriminálny príbeh sa mohol – a celkom isto sa aj odohral - trochu inak. Je napríklad možná takáto eventualita: Vášnivo bojujúceho a mimoriadne úspešného kandidáta oslovil nejaký bezškrupulózny chrapúň, ktorý mu chce pomôcť „ušetriť“ na volebnej kampani; teda - keby náhodou mal o to záujem. A pri tom si to nahrá – myslím ten bezškrupulózny chrapúň - na záznamník. (Ako by ho s Kočnerom jedna mater mala… Teda toho chrapúňa.) Z pomoci sa napokon vykľul iba záznam o úmysle. A ostuda.

Vo chvíli, keď dotyčný chrapúň vyrazil do ľúteho boja proti korupcii, vybral z kešene zmienenú nahrávku, lebo predvolebná kampaň. Aj keď to jednoznačne pôsobilo presne tak, ako keby mu korupcia bola „u zadnice“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neospravedlňujeme Procházku. On skutočne zlyhal. Nielenže naletel, ale namiesto toho, aby sa postavil pred ľudí a priznal svoj omyl či chybu, keď už toho omylu či chyby sa dopustil a namiesto toho, aby sa ospravedlnil, skoro detsky zatĺkal. Ba ešte horšie - ťažko je priznať, že obyčajný primitívny hlupák mu nasadil osliu hlavu, čo je na takého bystrého a múdreho právnika raz veľa.

Za úvahu stojí však aj iná otázka: Prečo tento národ, ktorý je taký, aký je, v rozhodujúcich chvíľach bude preferovať skôr Jankovskú, Trnku či Kováčika? Uprednostní Jánošíka pred Štúrom, lebo, zlodej mu je predsa bližší ako kabát. Bude mu prijateľnejšie, ak v túžbe po vzdelaní si poctivo kúpia (s DPH alebo bez DPH?) vysokoškolské diplomy. Iste, aj títo sa síce tešia miernej pozornosti médií, ale ich rozsudok neznie na doživotie... Len na krátky okamih. A ešte čosi: Procházka po prevalení kauzy pochopil, že má zdvihnúť svoje politické kotvy. Títo však nie, nerozumejú, kradnú ďalej, jánošíci...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekde v médiách som čítal, že Procházka síce politicky zlyhal, no ako skvelého právnika, by sme ho mali brať na vedomie. Ako by si tie noviny nechceli pohnevať svojich čitateľov a ospravedlňujú sa za to, že oni ho tolerujú a publikujú jeho názory. Ale inak – fuj! No pri pomyslení, koľko slovenských ctihodností rôznych kategórií napĺňa dnes slovenské väzenia, Procházkova kauza vyznieva doslova ako panensky nevinná… Je to do popuku, ak sa zahĺbite do slovenských národných predstáv o cti, spravodlivosti a morálke.

Česť jej pamiatke, česť pamiatke cti slovenskej politiky. I spravodlivosti.

Milan Resutík

Milan Resutík

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som publicista, pôsobil som v najrozličnejších médiách, potom ako veľvyslanec v Rumunsku a Moldavsku, riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti, bol som vydavateľom kníh a mesačníka Dilema, ktorý vychádzal v rokoch 1997 - 2003. Zoznam autorových rubrík:  Dilemy Milana ResutíkaKultúraNávratySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu