reklama

Hľadanie miesta na mape (Nedožité deväťdesiate jubileum)

Vo chvíľach, keď naprieč Slovenskom dominujú výlevy nepriznaného paranoika, s ľahkosťou dokážeme ignorovať osobnosti (prípadne ich jubileá), ktoré hľadajú cestu k nám, chcú nám porozumieť a robia všetko v prospech zbližovania.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Takíto sú dnes menej zaujímaví, lebo vystpujú zvyčajne nekonfliktne a slušne. Hľadajú dorozumenie, idú po ceste za pravdou, o ktorej dokážu v istých chvíľach niečo skromne aj prezradiť. Meno rumunského slavistu (najmä však slovakistu a bohemistu) Cornelia Barboricu, (5. 4. 1931 – 11. 5. 2017) , je u nás známe len užšiemu okruhu literárnych vedcov a kultúrnych pracovníkov. Pritom pre poznanie slovenskej literatúry v zahraničí urobil viac než ktokoľvek iný. Možno by sme neboli ďaleko od reality, keby sme ho jedným dychom v jednom odstavci spomínali napríklad s Bjørnsterne Bjørnsonom… To ako my – Slováci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V rokoch 1950 – 1955 študoval Corneliu Barborica na bratislavskej filozofickej fakulte slovenský jazyk a literatúru, posledné dva semestre strávil na filozofickej fakulte v Prahe. Po návrate domov pôsobil na Fakulte slovanských jazykov v Bukurešti, kde sa stal neskôr profesorom a v určitom období zastával aj funkciu dekana. Vychoval niekoľko generácií odborníkov na slovenský jazyk a literatúru, učiteľov na slovenských školách a prekladateľov. Má za sebou rozsiahle vedecko-výskumné dielo. Je autorom monografie Karel Čapek (1971), Dejín slovenskej literatúry (Istoria literaturii slovace, 1976), Študií z literárnej komparatistiky (1987), vysokoškolských prednášok Slovenská literatúra po roku 1918 (1978), desiatok štúdií a esejí o slovanských literatúrach, veľké množstvo kritík, doslovov a úvodov k prekladom zo slovenskej literatúry, antológií, rumunsko-slovenského a slovensko-rumunského slovníka, učebníc, čítaniek a gramatík. Z knižných prekladov slovenskej literatúry spomeňme aspoň I. Krasku, F. Hečku, M. Urbana, V. Mináča, V. Šikulu, D. Mitanu a mnohých ďalších slovenských autorov, ale aj českého Bohumila Hrabala i ďalších.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Corneliu Barborica: Akoby iný kontinent (DILEMA, 1999)
Corneliu Barborica: Akoby iný kontinent (DILEMA, 1999) 

Barboricova znalosť slovenčiny bola taká dokonalá, že mu umožnila (pretože bol zároveň literárnym tvorcom, písal poéziu, prózu i drámu) publikovať v týchto umeleckých žánroch aj po slovensky. C. Barborica má nepopierateľnú zásluhu na vzniku a vydávaní slovenského časopisu v Rumunsku Variácie, do ktorého aj sám prispieval.

„Priestor literatúry bol pre Barboricu hlavným výskumným priestorom. No ako slovakista musel riešiť aj problémy ideových koncepcií a spoločenských súvislostí. Zaujala ho predovšetkým idea všeslovanskej vzájomnosti, ktorou žili v 19. storočí Slováci, ale aj iní Slovania. Idea vzájomnosti – jej povaha sa v priebehu rokov menila – mala, už realizovaná – vyriešiť naliehavý problém národnej záchrany tých slovanských národov, ktoré trpeli pod cudzou nadvládou, teda predovšetkým Slovákov. Barborica vyslovil otvorenú skepsu k pretrvávaniu tejto idey, ba k tejto idei samej, pretože Rusko (od neho sa čakala záchrana porobených slovanských národov) sympatizujúce so vzájomnosťou, sledovalo a sleduje i dnes v jej rámci výlučne svoje hegemonistické ciele. V súvislosti s pretrvávajúcimi „východnými“ ilúziami na Slovensku Barborica sformuloval jednoznačný názor, ktorý naposledy zopakoval vo svojej úvahe Miesto Slovenska v európskej civilizácii (DILEMA, máj 1997): „Kedysi som napísal: Slovensko patrí svojím duchom i materiálnou kultúrou celé Západu.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

K slovám Vladimíra Petríka by som dodal hádam len toľko, že Barborica odmietol na slovenskú literatúru aplikovať „predsednícko-tajomnícke“ hodnotové kritériá, on ju zaraďoval do normálneho európskeho kultúrneho kontextu. V období, keď Slovensko (nielen) bolo nepriedyšne nastavené na večné časy so Sovietskym zväzom a nikdy inak, Barborica jasne deklaroval, že Slovensko prináleží do západnej Európy. On aj vo svojich Dejinách slovenskej literatúry z roku 1976 prinavracal európsku tvár slovenskej literatúre i mnohých spisovateľov, ktorých domáca „socialistická“ literárna história negovala alebo o nich ani nemukla. A na druhej strane „odignoroval“ aj väčšinu súdobých tajomnícko-predsedníckych literárnych hodnôt a ich prominentov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skrátka, Barboricove Dejiny slovenskej literatúry sa stali vo svojej dobe jediným dielom svojho druhu, ktoré sa nespreneverilo historickej pravde a hodnoteniu. Na Slovensku sa podobné pokusy o objektivitu zjavovali až po roku 1990...

Milan Resutík

Milan Resutík

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som publicista, pôsobil som v najrozličnejších médiách, potom ako veľvyslanec v Rumunsku a Moldavsku, riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti, bol som vydavateľom kníh a mesačníka Dilema, ktorý vychádzal v rokoch 1997 - 2003. Zoznam autorových rubrík:  Dilemy Milana ResutíkaKultúraNávratySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu